Divadlo mladých sa prebojovalo z 1. miesta celoslovenskej prehliadky Fedim 2015 Tisovec na Scénickú žatvu s inscenáciou Kto chytá v žite.
Kompaktná a remeselne zvládnutá inscenácia
Častým úskalím tvorby v neprofesionálnych divadlách je dramaturgická voľba, teda výber toho, čo sa bude inscenovať. Zvlášť v divadle tejto kategórie sa stáva, že mladí ľudia sa v dôsledku nevhodného výberu vyjadrujú k témam a zosobňujú postavy, ktorým ešte nerozumejú, ktoré svojou životnou skúsenosťou presahujú skúsenosť interpretov. Ak súbor nevolí prostriedky autorského divadla, môže byť práve nezhoda medzi tvorivou energiou mladého telesa a zlou predlohou kameňom úrazu inscenácie.
Kto chytá v žite, kultový román J. D. Salingera, biblia revoltujúcej mládeže je v tomto smere dobrou voľbou, pretože sprostredkúva životný pocit blízky vekovej kategórii hercov. Keďže ide pôvodne o prózu, dôležitým krokom bola dramatizácia predlohy a adaptácia na javiskový tvar. Oboje sa tvorcom z Partizánskeho podarilo. Pri úprave sa celkom nevzdali prvkov, ktoré sú vlastné pôvodine – v inscenácii ponechali rozprávača Holdena, ktorý svoj príbeh hovorí neprítomnej postave psychológa. Holden-rozprávač sa zároveň zrkadlí v postave Holdena, ktorý príbeh prežíva v reálnom čase. Tento princíp umožňuje nahliadať na Holdena z dvoch perspektív – vnútorného monológu, resp. Holdenovej pravdy, a reálnej akcie. V inscenácii funguje aj vďaka zručne postaveným mizanscénam, ktoré pracujú najmä s princípom kontrastu. Ten je aj zdrojom humoru v inscenácii – príkladom je cesta vo vlaku domov, kedy jeden Holden rozpráva spolucestujúcej o svojom spolužiakovi niečo, čo vzápätí Holden rozprávač popiera. Práca s kontrastom funguje aj v momentoch, ktoré stavajú do protikladu Holdenove predstavy a skutočnosť – keď si objedná prostitútku na hotel, v jeho predstave prichádza dievča pripomínajúce jeho tajnú lásku, skutočnosť je však celkom iná. Vydarená je v tomto smere napríklad séria predstáv o tom, čo jeho spolužiak Stradlater robí s Jane, keď je s ňou na rande. Konanie ktoré ide proti textu, je ešte podporené hudobným motívom, ktoré humorne podčiarkuje, čo sa deje.
Vtip prináša aj jednoduché výtvarné riešenie, multifunkčne využité papierové škatule, ktoré sa efektne premieňajú na internátnu izbu, školský kabinet, taxík či mestskú vežu. Variabilita scény a hravé kreovanie situácií zároveň vyvažujú istú monotónnosť hereckého prejavu, najmä v prípade postavy rozprávača. Inak je inscenácia aj herecky nadštandardná, každý z hercov dokáže svoju postavu dôsledne charakterizovať vďaka precíznej práci s verbálnym prejavom, mimikou a gestom v individuálnej štylizácii. Kto chytá v žite je kompaktnou, remeselne dobre zvládnutou inscenáciou, ktorá zároveň predostiera za- ujímavú tému. Kto iný, než mladí divadelní tvorcovia, by mali rebelovať voči autoritám a hľadať svoju cestu vymedzenia sa proti naučeným vzorcom a zväzujúcim štruktúram.
MARTINA MAŠLÁROVÁ (Festivalový denník Fedim 2015)
<<< späť
